Takzvané prechodné obdobie, teda prechod z leta do jesene, kedy už je vonku chladnejšie, ale ešte nie úplne zima a v príbytkoch ešte netreba naplno kúriť, ale občas zvýšiť teplotu treba, je najmenej náročné na dodávanú energiu, ale najviac trpí náš komfort. Neurobte tieto chyby, aby ste zbytočne neplatili veľa za teplo a pritom netrpeli zbytočne chladom v byte.

V mnohých magazínoch sa dočítate, aké úžasné je namontovať na radiátory inteligentné termostaty, ktoré dokážete nastaviť alebo pripojiť na systém inteligentnej domácnosti a tie potom nastavujú teplotu v byte v závislosti od toho, či ste doma alebo v práci či na služobnej ceste. Takže napríklad v noci termostaty znížia teplotu v byte, pred zvonením budíka zavčasu prikúria, aby ste nemali zimu pri vstávaní, ale pred odchodom do práce a školy opäť teplotu znížia, aby vám zakúrili krátko pred tým, ako sa prvý člen vašej domácnosti vráti domov. A pred spaním zase znížia teplotu vzduchu v byte.

Pritom kľúčové sú posledné slová predchádzajúcej vety: „teplota vzduchu v byte“. Tá pri takomto ovládaní kúrenia s cieľom úspory energie a tým aj peňazí neustále kolíše. Poviete si, že keď nie ste v byte, načo tam má byť vašich obľúbených 22 °C, keď niekoľko hodín môže byť povedzme remišovských 16 °C a tak ušetríte? Veď pred príchodom domov systém automaticky zvýši teplotu znova na vašich obľúbených 22 °C.

To všetko by bola pravda, keby steny, nábytok a vybavenie vášho bytu boli dokonalé tepelné izolanty. Keby neprijímali do seba tepelnú energiu z okolia. To by ovšem museli byť na dotyk chladné. Aké príjemné by bolo sadnúť si do ľadovo vychladenej sedačky a do ruky zobrať ľadovo vychladený diaľkový ovládač od TV prijímača…

Z radiátorov sa ohrieva vzduch, ktorý prúdi po byte a od neho sa ohrievajú aj všetky steny a predmety. Niektoré môžu byť na dotyk chladné, je to preto, že sú dobrými vodičmi tepla a odvádzajú teplo z našej dlane, ktorá ale nemá teplotu vzduchu, ale teplotu tela, cca 36 °C. V závislosti od izolácie stien domu sa časť tepla dostáva von, preto treba v byte kúriť, aby sa tieto tepelné straty nahradili.

Ak na niekoľko hodín prudko znížite teplotu vzduchu počas vašej neprítomnosti, vychladnú aj predmety. Lebo ak sú teplejšie, ako vzduch a okolie, sálaním odovzdajú svoje teplo okoliu a prúdením ich ochladzuje vzduch. Niekedy hovoríme o tepelnej zotrvačnosti. Hoci sme prestali kúriť, ešte nejaký čas je teplejšie. A rovnako je chladnejšie, keď kúriť zase začneme…

Takže podvečer musíme zohriať nie len vzduch, v ktorom chodíme, ale aj predmety a nábytok, okolo ktorých sa pohybujeme. A keď, vďaka tepelnej zotrvačnosti, sú konečne zohriate, opäť znížime teplotu vzduchu, lebo ideme spať. Skutočne si myslíte, že takýmto „šetrením“ ušetríte? Komu a čo?

Oveľa prínosnejšie pre vašu peňaženku je udržiavať stabilnú teplotu v byte bez zbytočných výkyvov a bez zbytočných strát. Teda aby vám teplo zbytočne neunikalo, je dobre mať zateplené steny a tiež kvalitne izolujúce okná. S tým ale súvisí hromadenie sa vzdušnej vlhkosti, ktorá okrem plesní a respiračných chorôb prináša aj pocitovo nižšiu teplotu. Preto sa v bytoch odporúča vetrať intenzívne, otvorením okien naplno, ale len krátku dobu. Aby sa síce vymenil vzduch v miestnosti, ale nevychladli steny a nábytok. Ktoré ten vzduch zase rýchlo zohrejú.

„Cvičenie s termostatmi“ má význam len v priestoroch, kde steny nie sú dobre zaizolované a kde sú vysoké straty tepla cez steny, okná a dvere. V takom priestore sú ale náklady na kúrenie vysoké a majú opodstatnenie len ak sa jedná o málo využívané pivnice, garáže či dielne, kde sa tá cena za teplo vráti iným spôsobom. V bežnom modernom byte by ste mali dbať na to, aby steny zbytočne nevychladli.