Aké rastliny a dekorácie rozjasnia a ozdobia panelákový byt v zime?
K jesennému a zimnému času neodmysliteľne patria aj tradičné rastliny, ktoré nám doma aj vonku robia radosť vtedy, keď ostatná príroda spí. Niektoré z nich sa stali symbolmi Vianoc. Ich veľká výhoda spočíva v tom, že sa bez problémov zmestia do panelákového bytu, a to pokojne aj malej garzónky. Niektoré z nich môžete pestovať v kvetináčoch, iné, ako imelo, o ktorom je tentoraz predovšetkým reč, stačí zavesiť nad dvere pre šťastie.
Červená hviezda
Klasickým symbolom Vianoc je vianočný hviezda. Pod zľudovenými názvom nájdeme kvetinu prýštec nádherný. Ale nie je sama. Spoločnosť nám svojimi drobnými kvietkami robí aj Kalanchoe, nenáročná izbová rastlina, ktorej nevadí, keď ju občas zabudnete zaliať. Cyklámeny, azalky, vianočné kaktusy tiež nevyžadujú žiadnu zložitú starostlivosť.
Strom pre Ježiška
Snáď v žiadnej slovenskej domácnosti cez Vianoce a na Nový rok nechýba kytica imela. Ide o poloparazitnú (síce saje zo stromov, ale zároveň si samo vytvára chlorofyl, takže nie je úplným príživníkom) kríčkovitú rastlinu, ktorá nerastie zo zeme, ale na stromoch, odkiaľ tiež čerpá živiny rozpustené vo vode. Poznali ju už naši predkovia v antike a skúmali jej vlastnosti, napríklad s ňou vykurovali domy podobne ako kadidlom. Kládli ju aj zomrelým do hrobov, pretože verili, že pomôže otvárať brány podsvetia.
Legenda tiež hovorí, že imelo bývalo stromom, ktorý použil Josef na vyrezanie kolísky pre malého Ježiška. Keď potom Kristus dospel do svojich tridsiatich troch rokov, tento strom vraj Rimania vyrúbali a jeho drevo poslúžilo na výrobu kríža, na ktorom bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Potom sa údajne veľký strom premenil v malé kríky, ktoré sa priživujú na iných stromoch.
Pohanský symbol plodnosti
Plody imela, známe guľôčky, zrejú dlhých deväť mesiacov rovnako ako ľudský plod. Bozk muža a ženy pod vetvičkou imela je preto dodnes starým pohanským zvykom, ktorý má zabezpečiť plodnosť. Ani kresťanom bojujúcim proti najrôznejším pohanským modlám sa ho nepodarilo vykoreniť.
Liek aj jed zároveň
Išlo tiež o magickú rastlinu keltských druidov, teda kňazov, ktorú usekávali cez zimný slnovrat. Domnievali sa, že úspešne liečia choroby a používali ju aj ako protijed. Rastlinka imela skutočne liečivá je, zároveň je ale tiež prudko jedovatá! Obsahuje rad látok glykoprotenoidy, peptidické toxíny či polysacharidy. Aj dnes sa používa v lekárstve napríklad k znižovaniu krvného tlaku, proti arterioskleróze, pri poruchách vegetatívneho nervového systému alebo ako podpora liečby nádorových ochorení, teda rakoviny. V kozmetickom priemysle napríklad proti lupinám. Ovšem vyvarovať by sa mal človek výťažkov z imela, ak trpí nedostatočnou činnosťou srdca alebo obličiek. Celkovo by ale akékoľvek preparáty z imela nikto nemal používať bez konzultácie s lekárom. Uvádza sa dokonca, že najjedovatejšie imelo rastie na topoľoch, to sa práve kvôli jedu vo farmácii vôbec nepoužíva!
Stovka druhov imela v našich krajoch
U nás na Slovensku môžeme na stromoch vidieť jediný druh, zvaný imelo biele, ale vo svete inak rastie asi 70 – 100 druhov imela. Objavuje sa na najrôznejších stromoch listnatých i ihličnatých: lipách, javoroch, topoľoch, borovici, jedli, smrekoch… Sem tam napríklad aj na jabloniach. Vidieť môžeme aj skutočne mohutné zelené koruny.
Čarovná moc darovaného imela
Zavesené kytice nad dverami majú chrániť pred bleskom, ohňom a čarodejnicami a majú prinášať do domu šťastie a lásku. Ale pozor, takú moc má len darované imelo! Takže ak chcete niekomu urobiť radosť a naozaj mu prajete šťastie, neváhajte a na návštevu, na ktorú sa vydáte, vezmite so sebou aj jeho vetvičku. Vybrať si môžete buď prírodné zelené, alebo pozlátené či postriebrené. Kelti utínali imelá zlatými kosáky a od tej doby sa vraj vžila tradícia imela pozlacovať. Zároveň podľa keltských tradícií malo zažehnať aj vojny, zlých duchov alebo hladomor.
Leave a Reply