K zimnému času neodmysliteľne patria aj tradičné rastliny, ktoré nám doma aj vonku robia radosť vtedy, keď príroda spí. Ak vám na Nový rok ešte zostane pár hodín voľna, vydajte sa na výstavu Rastliny vianočného času do pražského Toulcově dvora, ktorá trvá až do 2. januára. Spoznáte ekologické stredisko, kde môžete stráviť chvíľu času trebárs s kamarátkou pri rozprávaní, alebo so spiacim dieťaťom v kočíku. Ale my sme sa sem neprišli prejsť, ale pozrieť sa na rastliny nerozlučne späté so zimou a už uplynulými Vianocami. Jednou z nich je aj imelo.

Strom pre Ježiška

Snáď v žiadnej slovenskej domácnosti teraz nechýbajú jeho kytice. Ide o poloparazitnú kríčkovitú rastlinu, ktorá nerastie zo zeme, ale na stromoch, odkiaľ tiež čerpá živiny rozpustené vo vode. Síce saje zo stromov, ale zároveň si sama vytvára chlorofyl, takže nie je úplným príživníkom.
Poznali ju už naši predkovia v antike a intenzívne skúmali jej vlastnosti, napríklad s ňou vykurovali domy podobne ako kadidlom. Kládli ju aj zomrelým do hrobov, pretože verili, že otvára brány podsvetia.
Legenda tiež hovorí, že imelo bývalo stromom, ktorý použil Josef na vyrezanie kolísky pre malého Ježiška. Keď potom Kristus dospel do svojich tridsiatich troch rokov, tento strom vraj Rimania zoťali a jeho drevo poslúžilo na výrobu kríža pre Kristovo ukrižovanie. Potom sa údajne veľký strom premenil v malej kríky.

Symbol plodnosti aj antikoncepcie

Imelo kvitne v marci a apríli a jeho kvety nie sú nijak výrazné. Plody imela, dobre známe guličky, zrejú dlhých deväť mesiacov rovnako ako ľudský plod. Bozk muža a ženy pod vetvičkou imela je preto dodnes starým pohanským zvykom, ktorý má zaistiť plodnosť. Ani kresťania bojujúci proti najrôznejším pohanským modlám ho nevymýtili. Účinkov nezvyklej rastliny si všímali aj ženy. Talianky nosievali kúsoček imela snáď preto, že verili, že im pomôže počať. Naopak indické ženy si mysleli, že táto rastlina funguje ako dobrý antikoncepčný prostriedok alebo dokonca môže vyvolať potrat.

Liek aj jed zároveň

Išlo tiež o magickú rastlinu keltských druidov, teda kňazov. Usekávali ju vždy o zimnom slnovrate. Domnievali sa, že úspešne lieči choroby a používali ju aj ako protijed pri otravách. Rastlinka imela skutočne liečivá je, zároveň je ale tiež prudko jedovatá! Aj dnes sa používa v lekárstve napríklad k znižovaniu krvného tlaku, proti arterioskleróze, pri poruchách vegetatívneho nervového systému alebo ako podpora liečby nádorových ochorení, teda rakoviny. A v kozmetickom priemysle napríklad proti lupinám. Ovšem vyvarovať sa výťažkov z imela musíte, ak trpíte nedostatočnou činnosťou srdca alebo obličiek. Celkovo by ale akékoľvek preparáty zo imela nikto nemal používať bez konzultácie s lekárom. Uvádza sa dokonca, že najjedovatejšie imelo rastie na topoľoch. To sa práve kvôli obsahu jedu vo farmácii vôbec nepoužíva!

Okrasa, ktorá škodí

U nás môžeme na stromoch vidieť jediný druh, zvaný imelo biele, ale vo svete inak rastie asi 70 – 100 druhov imela. Objavuje sa na najrôznejších stromoch listnatých i ihličnatých: lipách, javoroch, topoľoch, borovici, jedli, smrekoch. Sem tam trebárs aj na jabloniach v záhradách. Vidieť môžeme aj skutočne mohutné zelené koruny. Isté je, že takéto mohutné konáre imela znehodnotia drevo stromu, na ktorom rastú, pre akékoľvek ďalšie spracovanie. Sú teda síce okrasou, ale zároveň pôsobia škodu. Napadnuté stromy horšie odolávajú rôznym škodcom, chorobám a priemyselným exhalátom.

Čarovná moc darčeka

Zavesené kytice nad dverami majú chrániť pred bleskom, ohňom a čarodejnicami a majú prinášať do domu šťastie a lásku. Ale pozor, takú moc má len darované imelo! Takže ak chcete niekomu urobiť radosť a naozaj mu prajete šťastie, neváhajte a na návštevu, na ktorú sa vydáte, vezmite so sebou aj jeho vetvičku. Vybrať si môžete buď prírodné zelené, alebo pozlátené či postriebrené. Kelti utínali imelo zlatými kosáky a od tej doby sa vraj vžila tradícia imela pozlacovat. Zároveň podľa keltských tradícií malo zažehnať aj vojny, zlých duchov alebo hladomor. Takže s vetvičkou imela hor sa do Nového roka!