Pre obyvateľov paneláku nepredstavuje vlastný záhradný kompostér nijakú úsporu na poplatkoch za smeti. No ako panelákovému záhradkárovi vám môže kompostér priniesť nie len dobrý pocit, ale najmä úsporu nákladov na prevádzku záhrady. A potom už sa oplatí kompostovať všetok záhradný odpad a tiež zvyšky nespracovanej zeleniny či ovocia z domácnosti. A aby ani kompostér nepredstavoval vysoké náklady, využite jednorazové palety, ktoré sa zväčša vo firmách, ktoré na nich dostávajú tovar, likvidujú. Do malej záhrady vám stačia štyri, do väčšej šesť kusov.

Drevené palety majú rozmery zväčša 120 x 80 cm, ale podľa potrieb firiem môžu byť aj odlišné. Pretože sú jednorazové, šetrí sa aj na ich povrchovej úprave, nemajú žiadnu ochranu proti poveternostným vplyvom. Takže sú pre použitie v záhrade vlastne plne ekologické. Pravda, aj ich životnosť je obmedzená, ale tri či štyri roky úplne stačia na dva či tri cykly kompostovania a potom si opäť zoženiete ďalšie jednorazové palety.

Zo štyroch alebo šiestich paliet na šírku postavte na vybranom mieste v záhrade kváder, najskôr bez zmontovania, len „na sucho“ ako sa hovorí. Ak chcete dážďovky v budúcom komposte ochrániť pred krtmi, je vhodné na spodok pod palety položiť sieť z takzvaného králičieho pletiva. Kúpite ho na metre v záhradkárskych potrebách. Metrová šírka by vám mala stačiť, ak správne rozložíte palety vedľa seba.

Niekomu stačí palety k sebe stiahnuť slučkou z viazacieho drôtu. Pri štvorpaletovom kompostéri je to vyhovujúce, pri väčšom je lepšie spojiť palety k sebe oceľovými vrutmi do dreva. Ako idálny sa ukázal rozmer 6×200. Na ich montáž potrebujete akumulátorovú uťahovačku a vrták do dreva priemeru 6 mm. Pri spájaní dvoch paliet cez špalky musí byť závit len v druhom kuse dreva, do prvého je potrebné vyvŕtať dieru pre vrut. Je treba spojiť vrutmi všetky tri špalky nad sebou aj v rohoch a nie je od veci dať vruty z oboch strán, konštrukcia bude pevnejšia, keď v nej pribudne množstvo kompostu.

Niektoré palety majú dosky dosť nariedko, kompost by nám mohol neskôr vypadávať von. Preto je potrebné zahustiť medzery kúskami latiek, hrubými konármi a podobne. Opäť použite viazací drôt alebo vruty.

Do hotového kompostéra dávajte zeleninovú vňať, nahrabané lístie, pokosenú trávu, na malé kúsky nastrihané halúzky z rezu stromov a viniča. Na jeseň všetku vňať po zbere úrody. Z domu môžete tiež doniesť zvyšky zeleniny, vaječné škrupiny, ohryzky z jabĺk. Nie zvyšky kupovaného exotického chemicky ošetrovaného ovocia. Ideálne je jednotlivé druhy materiálu striedať, prevrstvovať.

Za niekoľko mesiacov baktérie a dážďovky premenia zelený odpad na úrodný humus. Tento substrát po niekoľkomesačnom vyzretí potom použite na výsadbu balkónovej zeleniny alebo kvetov, pri sadení ovocných kríkov. Prihnojíte ním ovocné stromy alebo kríky, rozhodíte ho na zeleninové záhony. Nemusíte kupovať umelé ani prírodné granulované hnojivá. Ušetríte peniaze, čas, zlepšíte svoju úrodu. Nemusíte odpad v záhrade páliť a riskovať pokutu alebo ho vyhadzovať za plot. Premeníte zvyšky rastlín opäť na výživné látky pre pestované rastliny.