Prídeme domov z práce alebo z výletu, prezujeme sa do domácej obuvi a zamierime do kúpeľne umyť si ruky. Otočíme kohútikom či pohneme pákou batérie a do umývadla tečie prúd čistej vody. Keď potrebujme vykonať potrebu, stlačíme páku na nádržke splachovača a prúd tečúcej vody nás zbaví odpadu natrvalo. Keď sme smädní, zoberieme pohár, napustíme čistú vodu z vodovou a uhasíme smäd. Samozrejmosť? Nie vždy to tak musí byť.

Mnohé veci berieme ako úplnú samozrejmosť. Pritom ešte naši rodičia, ktorí bývali v mestách, zažívali pravidelné aj mimoriadne odstávky dodávok pitnej vody a tú museli mať minimálne v jedne kanve doma k dispozícii na súrne prípady. Kým na dedine v rodinnom dome stačí zájsť ku studni a napumpovať si vodu do vedra, keď bývame v mestách, môžeme mať problém.

Centralizácia dodávok pitnej vody aj tepla na vykurovanie, ale tiež dodávky elektriny, plynu či riešenie odpadu na jednej strane poskytuje komfort bývania, o akom sa naším predkom ani nesnívalo. No na druhej strane nás robí závislými a zraniteľnými. A samozrejme vyťahuje z nás pravidelne peniaze.

Viete, ako by ste postupovali, keby vám doma zrazu prestala tiecť z kohútika voda? Prvoplánová odpoveď mnohých znie, že by zašli do obchodu kúpiť balenú vodu. Ale rovnaký nápad môžu mať v stovkách bytov na sídlisku. Zopár fľaší balenej alebo minerálnej vody by stačilo na uhasenie smädu na deň či dva, ale ako budete variť? Umývať sa a splachovať záchod? Alebo sprchovať sa?

Keby sa jednalo o dlhotrvajúcu poruchu na vodovode na jednom sídlisku z celého mesta, hygienu vyriešite pravidelnou návštevou (krytej) plavárne, kde sa môžete osprchovať. Rovnaký nápad zrejme budú mať aj ostatní spoluobčania. Pomocnú ruku vám môžu podať aj príbuzní na inom sídlisku, kde problém s vodou nemajú. Kým sa osprchuje celá vaša rodina, môžete sa porozprávať o všetkom možnom aj nemožnom a na druhý deň si prísť po čerstvo vypranú dávku vašej bielizne.

Dnes považujeme vodu za samozrejmosť, ktorá tečie z kohútika vždy, keď potrebujeme.