Na mnohých chovateľov psov v mestách majú ich susedia ťažké srdce. Nie len, že ich štvornohí miláčikovia pobehujú po uliciach a parkoch bez náhubkov a často bez vodítok, a venčení sú skôr psíčkári, ako psi, ale často sa nedá vyhnúť výkalom na chodníkoch a v tráve aj napriek jasne definovaným povinnostiam v zákone. A týka sa to nie len sídlisk, ale aj štvrtí rodinných domov. Vedeli ste ale, že oveľa väčšie problémy skrýva chov iného domáceho miláčika? Najmä pre susedov.

Každý pes musí byť okrem iného prihlásený na majiteľa v mieste bydliska, platia sa zaň dane, musí byť očipovaný, aby sa dalo pri rôznych udalostiach, ako útek, zatúlanie, zabitie zistiť, komu pes patrí. A povinné sú aj očkovania proti besnote. Aby pes nenakazil po kontakte s divou zverou alebo túlavými psami nie len majiteľa a jeho rodinu, ale ani náhodných okoloidúcich pri prípadnom pohryzení či prostom olízaní ruky. A v neposlednom rade, ak majiteľ psa venčí na verejných priestranstvách, je povinný zbierať po svojom miláčikovi výkaly.

Samozrejme, že pes žije len v byte svojho majiteľa, prípadne v rodinnom dome a na dvore či v záhrade. Teda v priestoroch, za ktoré jeho majiteľ tiež platí dane. Keby pes behal bez kontroly po cudzom dvore, strhla by sa nie len vlna nevôle, ale prípad by mohol mať dohru aj na polícii. Nehovoriac o náhradách prípadnej škody nie len na majetku, ale aj na zdraví ľudí či iných zvierat.

Sused, ušlo mi k vám mačiatko

Epizóda môže vyvolať na tvárach zúčastnených úsmev, sused mačiatko u seba na dvore pohľadá a cez plot podá majiteľovi.

A čo by ste povedali na toto:

Sused, ušiel mi k vám pytón

Tiež by ste sa pri pomyslení na štvormetrového hada-škrtiča usmievali a šli ho bezstarostne hľadať po záhrade?

V čom je rozdiel?

V ničom. Oboje sú domáci miláčikovia ich chovateľov, majú k nim veľmi blízky vzťah, starajú sa o ne a kŕmia ich, berú ich často do rúk. A predsa väčšina z nás v prípade mačky má tendenciu byť blahosklonný, v prípade hada cítime odpor a strach. Prečo?

Ide o naše sympatie. Malé hravé mačiatko je sympatické, had škrtič odporný. Ale obaja sú lovci. Mačka loví myši (ktoré nám škodia) a vtáčiky (ktoré v zime prikrmujeme), had si uloví kľudne aj tú mačku. Opäť v tom nie je žiadny rozdiel, okrem rozdielu v našich osobných sympatiách. Akou vážnou chorobou vás nakazí had?

Mačky roznášajú toxoplazmózu

Mačky môžu byť zdrojom tiež besnoty, ak sú v kontakte s iným nakazeným zvieraťom, či už v ulici alebo v prírode. A povedzme si pravdu, ktorá mačka, ktorá nie je chovaná len v byte, ale na voľno, pri rodinnom dome, si z dvora neodbehne každú noc na potulku, či už za párením alebo za lovom. Prosto tak, lebo to má v génoch, má veľké teritórium a túlavé labky. Hoci proti besnote by mali byť mačky očkované.

Ale hranice pozemkov ani ploty im nerobia problém, nič pre ne neznamenajú. Pre človeka znamenajú hranice užívania aj hranice platenia daní. A pre psov je plot znamením, že zaň nesmie chodiť. Ktorý neposlúchne, dostane reťaz, voliéru alebo elektronický obojok. Zostane doma, či už sa suky v okolí hárajú alebo nie. Majitelia, ktorí za svojich čipovaných psov platia dane, jednoducho investujú nemalé stovky eur do prostriedkov, aby psa udržali doma, aby nespôsobil nikomu škodu či sebe neublížil. Aby nebehal susedom po ich pozemkoch.

Čo z toho robia chovatelia mačiek? Tých mačiek, ktoré trusom roznášajú toxoplazmózu. Tým trusom, ktorý zahrabávajú do kyprých záhonov zeleniny alebo kvetov. Tých záhonov a detských pieskovísk, kde zárodky tejto zákernej choroby prežijú až rok. Ženy, ktoré prišli o dieťa by vedeli rozprávať…

Chovatelia mačiek na ponosy susedov budú tvrdiť, že sa s tým nič robiť nedá, lebo mačka je už raz taká. No ak platí zákon pre chovateľa psa, hada, kravy alebo andulky, že nesmie obťažovať suseda, tak ten istý zákon musí platiť aj pre chovateľa mačky. Nikto mu nebráni chovať svoje obľúbené zviera v ľubovoľnom počte, ale nech zaistí, tak ako iní chovatelia, aby udržal svoje zvieratá na svojom pozemku a nezneužíval pre svoju záľubu pozemky susedov.

Mačky by mali byť povinne čipované

Ak nechcete na svojom pozemku cudzie mačky, zväčša to nedokážete zabezpečiť, pretože nezodpovední chovatelia mačiek na vás kašlú. Vy mačku usmrtiť nemôžete (lebo zákon a náhrada škody) a dokázať, čia mačka to bola je ťažké. Ale taká mačka v pasci, s čipom za uchom, to by už bola iná matematika!

Pritom chovatelia mačiek majú rovnaké možnosti, aby zabránili mačkám užívať cudzie pozemky, za ktoré chovateľ neplatí dane a na ktorých škodu na kvetoch, zelenine a v konečnom dôsledku aj zdraví majiteľov, nehradí. Tými možnosťami sú voliéra, plot proti úniku mačiek či elektronické obojky.

Lenže chovatelia mačiek v rodinných domoch sú pohodlní. Do technických prostriedkov investovať nechcú, oni sa v podstate ani o svoje zvieratá starať nechcú. Raz či dvakrát denne im dajú nažrať a potom celý deň ani nevedia, kde ich majú. Česť výnimkám.

Viete si predstaviť, že by sa takto správali chovatelia oviec? Alebo psov?