Prednedávnom som dostala „nariadenie“ od vyššej mocnosti (myslím tým prosbu od mojej milovanej maminky), aby som urobila niečo s tým nákupom, čo mierne zavadzia v chladničke. Mamča totiž využila akciový týždeň v supermarkete a kúpila pravú taliansku pochúťku – mascarpone. Nuž, asi ako drvivá väčšina ľudí, i mne prvé prišlo na um Tiramisu. Veď existuje niečo jednoduchšie ako nepečené zákusky? A ešte, keď sú tak úžasne chutné.

A tak som sa pustila do práce. Navariť extra silnú kávu je základom, pretože Tiramisu je zákusok založený na kávovej chuti. Bohužiaľ, keď si ho dáte v cukrárni, málokedy tam vôbec chuť kávy ucítite. No keďže ja som kávový fajnšmeker, dávam si na tom záležať. Navyše, doma máme ochutené kávy, ktoré nielen neskutočne dobre chutia, no i nádherne voňajú, takže som do receptu použila vanilkovú a prisypala som do nej jednu kávovú lyžičku vanilkového cukru. Kávu som nechala vychladnúť, a potom som do nej priliala druhý základ talianskej pochúťky – mandľový likér Amaretto. Ach, kombinácia týchto dvoch vôní je úplne nádherná. Taliani veru vedeli, prečo Tiramisu pomenovali Tiramisu. Po latinsky tento názov totiž znamená „zdvihni mi náladu“ a poviem Vám, mandle v kombinácii s vanilkou a kávou, na tom pozdvihuje absolútne všetko.

Základ pre dezert teda máme pripravený, zvyšok už nie je podstatný. Dobre dobre, nemyslím to vážne. Zvyšok je rovnako podstatný ako základ, veď mascarpone tvorí prevažnú väčšinu dezertu. Ale aby som bola voči Vám fér, priznám sa, že keďže tento dezert je u nás doma obľúbený (veď kde aj nie, však?), trošku som ho „obohatila“, resp. vytvorila väčšiu masu. Základom ostáva mascarpone, avšak pridala som doň jemný tvaroh (ak máte doma zvyšnú Lučinu, hop sem s ňou) a pridala som navyše trochu smotany. Áno, Taliani by ma nepochválili, ale verte mi, na chuti mascarpone a celého Tiramisu to vôbec neubralo, no na množstve pre celú rodinu to výrazne pridalo.

Zvyšok myslím pozná každá správna gazdinka – piškóty namáčané v mandľovej káve, preložené vrstvou mascarpone a prekladané do nemoty, resp. kým sa neminú suroviny. Ja som naposledy vytvorila svoje najvyššie tiramisu – 5 poschodí z oboch vrstiev, pričom aj šírka nádoby bola skutočne veľká. Na vrch nezabudnúť pravé kakao alebo ako v mojom prípade úžasný karob a už len hop do chladničky. Áno, asi najhoršie je to čakanie na stuhnutie, pretože každý by si najradšej nabral hneď.

Všimol si z vás niekto niečo? Kam sa podel cukor? Veď vo všetkých receptoch ho píšu ako jednu z podstatných surovín. Hmmm a Vy im stále veríte? Načo? Načo pridávať cukor tam, kde ho nie je treba? Veď piškóty tvoria každú druhú vrstvu, takže cukru je v dezerte požehnane. Navyše v káve je cukor (hoci málo, ale predsa). Nebojte sa, prísun kalórií je zabezpečený z mascarpone, netreba ho ešte zvyšovať nepotrebnou surovinou. A čuduj sa svete, po Tiramisu sa doma len tak zaprášilo a nikto ani slovo nepovedal o tom, že by bolo málo sladké. A pritom som ich takto mierne prekabátila. Samozrejme, pre ich vlastné dobro.