Hneď v úvode sa priznám o čo ide. Upratovanie ako dôsledok toho, že by som sa mala venovať písaniu prác do školy a vzdelávaniu sa. Nuž, ako to už býva, aj civenie na bielu stenu je v tomto prípade atraktívnejším spôsobom trávenia času ako učenie sa. A keď máte rozčítanú Hiraxovku, v ktorej odíde muž od civilizácie a žije v chalupe bez elektriny, internetu, zbytočností vo forme výdobytkov modernej doby, tak trochu sa zamyslíte, či na tom predsa len niečo nebude.

Zamyslela som sa aj ja a to hneď viackrát. Stačil mi jeden pohľad do políc a skríň v mojej izbe a hneď som vedela, že nie všetko, čo odkladám je potrebné a už vôbec nie nevyhnuté pre môj život. Upratovanie Vášho životného priestoru totiž nie je len čisto fyzickou aktivitou. Upratovaním bytu totiž upratujete aj sami seba. A hoci sa Vám zdá, že vyhodiť pár krabíc od topánok, či kabelky, ktoré ste naposledy mali v ruke ešte za prvej Dzurindovej vlády, je len malým krokom, nie je to tak. Každé jedno očistenie sa od nepotrebností Vám ponúkne viac priestoru pre sebarealizáciu. Veď v tej poličke, kde sídli porcelánový set, ktorý je najúžasnejším lapačom prachu, by mohli pokojne sídliť knihy, ktoré „sťahujete“ každý týždeň z nočného stolíka na ten v obývačke.

Ja som sa do upratovania pustila najprv u seba v izbe. Krabice od elektroniky, ktorá bola kúpená v roku 2006 už asi na reklamačné účely slúžiť nebudú – preč s nimi. Cestovné tašky s odtrhnutými pútkami a pár roztrhnutými miestami, ktoré s istotou už nikam cestovať nebudú – preč s nimi. Kabelky s rovnakým osudom – preč s nimi. A neuveríte, ale tá kabelka, ktorá je vo Vašom byte iba zbytočnosťou môže byť pre niekoho „úlovkom dňa“. Áno, je to smutné, no sú i ľudia, ktorí denne prechádzajú ulicami a doslova „sliedia“ po veciach, ktoré by mohli byť pre nich užitočné a niekto ich vyhodil. Pri mojom upratovaní som odhodila športovú tašku cez plece, ktorá bola asi na štyroch miestach roztrhnutá a mojimi „šikovnými“ rukami opravená zicherkami. Nastal čas na jej presun, avšak pomyslela som si, že niekomu sa ešte možno zíde, veď na nej boli dve funkčné priehradky na zips. Nehodila som ju teda do kontajnera, no zavesila na bok. A verte či nie, do pol hodiny bola fuč. A mne okrem prázdnejšej skrine ostal dobrý pocit, že niekomu ešte v živote poslúži.

A tak hor sa do upratovania. Netreba Vám ani Hiraxovku, veď robiť priestor, v ktorom žijete, dýchateľnejším je to najlepšie, čo môžete pre seba urobiť. A ako povedal raz niekto múdry: „Ak ste nejakú vec nemali v rukách 5 rokov, verte mi – nepotrebujete ju.“