Keď sa povie svätý Martin, väčšina z nás má jeho sviatok 11. novembra spojený s prvým snehom. Hovorí sa predsa, že svätý Martin príde na bielom koni, čo neodvratne signalizuje, že sa už blíži zima.

Život svätého Martina (316 – 397 n. l.), syna rímskeho dôstojníka pochádzajúceho z Hornej Panónie v súčasnom Maďarsku, nebol práve jednoduchý. Už vo svojich pätnástich rokoch musel narukovať k cisárskemu jazdectvu, hoci sa mu práve veľmi nechcelo.
Jedného dňa vraj stretol vo francúzskom Amiense mrznúceho žobráka. Zahanbil sa, mečom rozsekol svoj plášť na dve polovice a jednu z nich nešťastnému chudákovi ponúkol. V noci sa mu potom zjavil Ježiš Kristus zahalený do časti jeho plášťa. Prekvapený Martin sa pod vplyvom silného zážitku dal pokrstiť a stal sa ochrancom chudákov.
V 22 rokoch ho prepúšťajú z armády a vydáva sa na cesty. Putuje po Taliansku a Francúzsku, a hoci v roku 372 získava biskupský stolec vo francúzskom Tours, nová funkcia mu našťastie nestúpne do hlavy. Až do konca svojho života býva ako pustovnícky mních vo svojej chatrči neďaleko rieky Loiry.

Nesmelého prezradili husi

Za svojho patróna si ho vzali vojaci, jazdci a tiež vinári. Jeho typickým symbolom sa stala dobre prepečené hus. Ako k nej Martin prišiel? Prvá legenda tvrdí, že ho husi rušili svojím sipením pri kázni, a tak ich poslal na pekáč. Husacie gagotanie však hrá úlohu aj v druhej povesti, podľa ktorej sa skromný Martin pri biskupskej voľbe skrýval pred svetom v husníku, lenže podráždené operence ho svojimi hlasmi nakoniec rovnako prezradili. Každopádne pekne vykŕmená hus nesmela na sviatočnom stole chýbať. Obradom bolo aj jej delenie, kedy sluhovia dostávali krídla a stehná, hospodár si nechával zvyšok.

Neprepite svoj plat

Na svätého Martina tiež nádenníci a slúžky menili službu a hospodári ich vyplácali. Ak sa s hospodárom dohovorili k obojstrannej spokojnosti, svoje pôsobenie u neho si predĺžili, ak nie, odchádzali inam. Chasa sa na oslavu svojej výplaty väčšinou poriadne opila a nebývalo výnimkou, že prehýrila svoju celoročnú mzdu. Kvôli tomu sa niekedy Martinček stával bezmála nadávkou – ukazoval na niekoho, kto príliš pije a potom stvára vylomeniny.