Väčšina z nás sa na Všetkých svätých nezabudne zastaviť na hrobe svojich blízkych a zapáliť tam sviečku alebo aj kúpiť kytičku. Vieme ale vôbec, kedy a prečo sa začali sláviť?

Dávni Kelti už v dobe pred 3000 rokmi verili, že sa začiatkom novembra prepája svet živých a mŕtvych. Prvý novembrový deň zasvätili Anwinnovi, bohu mŕtvych. Zosnulí sa v tajuplnej noci z 31. októbra na 1. novembra na chvíľu vracali medzi živých a na oslavu tohto spojenia potom keltskí šamani slávili sviatok Samhain. Počas noci zapaľovali ohne a pozývali svojich mŕtvych, aby sa k nim prišli zohriať a pobudnúť so svojimi blízkymi, ktorých kedysi opustili na tejto Zemi. Pomaľované tváre a prevleky živých potom mali chrániť pred dorazmi záhrobných síl.

1. novembra Sviatok všetkých svätých

13. mája 609 zasväcujú Rimania antický chrám Pantheon Panne Márii a všetkým mučeníkom, ktorí za svoju kresťanskú vieru položili život. Svätostánok predtým patril olympskými bohom. Práve tento okamih je oslavou sviatku duší, ktoré už vstúpili do neba a dosiahli tam stav najvyššej blaženosti. Kelti aj Frankovia ho oslavuje už od 8. storočia, o storočie neskôr sa k nim pridávajú aj Rimania. Pôvodne sa teda na svätých spomínalo v polovici mája a možno práve toto je príčinou, prečo sa v máji nekonajú svadby. Vysvetlenie možno nám poskytne príslovie „svadba v máji, nevesta na máry“. Oslava všetkých svätých mučeníkov sa síce presunula na 1. novembra, kedy Kelti oslavujú svoj rok, ale máji už jeho nepekná povesť súvisiace s veselicami bohužiaľ zostala.

2. novembra Pamiatka zosnulých

Deň je pripomienkou a modlitbou za zosnulých čakateľov, teda dušičky, ktoré zatiaľ poletujú v očistci a ešte nie sú pripravené vstúpiť do neba. Jeho oslavu prvýkrát vystrojí v roku 998 opát Odillo († 1048) vo francúzskom benediktínskom kláštore v Cluny. S jeho pomocou chce šíriť kresťanskú vieru a odviesť pozornosť ľudí od starých pohanských rituálov. V 11. – 13. storočí sa sviatok rozširuje do ďalších 18 európskych krajín, v 14. storočí už sa oslavuje aj v Ríme. Sú s ním spojené aj rôzne ľudové zvyky, napríklad rodina, ktorá sa zišla, naplnila lampu maslom namiesto oleja, aby si duša mohli potrieť spáleniny a večer sa napila studeného mlieka, ktoré pre zmenu malo duše ochladiť. Pieklo sa pečivo zvané dušičky, ktoré dostávali žobráci, chudobní a pocestní.