Pamätníci spomínajú, ako sa pred Štedrým dňom stáli rady na kaprov, mandarínky a banány. A podľa posledných správ sa situácia môže zopakovať aj v prostredí „voľného trhu“, kedy počet banánov na jedného obyvateľa už neurčuje bývalá Štátna plánovacia komisia. Čo sa stalo? Zlyhal voľný trh?

Dostatok banánov a mandariniek kedykoľvek a v akomkoľvek množstve u nás bola akoby symbolom víťazstva demokracie nad neslobodou. Zaujímavé vedieť, ako málo stačí ľuďom. V práci ich zdierajú povinnými nadčasmi zadarmo, namiesto maródky na vyliečenie choroby si ľudia berú dovolenku a pôžičku od nebankovky považujú za svoj príjem. Ale hlavne, že sú banány v obchodoch.

Zdá sa ale, že aspoň v tomto smere sa situácia dostáva do normálu. Ako vždy, keď to ľudstvo začne preháňať, zasiahne Príroda a Zem sa vracia do normálu. Banány a banánové plantáže postihla choroba a škodcovia. Zatiaľ čo ázijských producentov banánov trápi huba, ktorá zapríčiňuje zahnívanie banánov (a ktovie, čo to potom spraví s ľudmi, ktorí tie banány jedia), tak stredoamerických producentov zase trápi parazit, ktorý sa zavŕtava do ešte nezrelého ovocia.

V každom prípade tieto pliagy ohrozujú veľkopestovanie banánov na vývoz a ich mohutné ošetrovanie veľkým množstvom chémie. Je to daň za monokultúrne správanie sa ľudí. Pokiaľ na území vyskytuje viacero druhom rastlín a stromov, ktoré storočia spolunažívajú a potom do toho zasiahne nenásytný človek, nemôže to dopadnúť inak, ako pohromou a následnou nevyhnutnou likvidáciou takýchto porastov.

Je nedostatok banánov problém?

Podľa všetého hrozí výrazný prepad produkcie banánov a ich následný nedostatok najmä na európskom trhu. Banány nie sú nevyhnutnou zložkou našej stravy, sú určené (prirodzene dozreté) pre konzumáciu zvierat a ľudí, narodených v rovnakom prostredí, kde banány rastú. Pre stredoeurópana sú len pochúťkou. A preto nieje dôvod na ich konzumáciu v enormnom množstve. Dokonca zníženie produkcie a konzumácie banánov môže mať pre nás blahodárne účinky.

Ovocie

Tým, že zjeme menej banánov, zjeme menej chémie, používanej na ich pestovanie a konzerváciu. Tým, že sa bude výrazne menej banánov voziť z Ázie a Strednej Ameriky do Európy, výrazne sa zníži spotreba nafty na pohon lodí, dopravujúcich toto v podstate zbytočné ovocie k nám. Súčasne sa zníži množstvo kamiónov na cestách, ktoré prestanú rozvážať toto exotické ovocie po krajine a okrem zníženia počtu vozidiel na cestách sa zníži aj spotreba nafty a produkcia exhalátov. To znamená zníženie hluku, ozdravenie ovzdušia, v ktorom žijeme.

Návrat ku koreňom

Pre našich občanov nie je nevyhnutné dovážať ovocie, ako zdroj vlákniny, vitamínov a ovocných cukrov, cez pol zemegule z východu alebo západu. Na našom území sa oddávna urodí značné množstvo rôznorodého ovocia. Námatkovo menujem jablká, hrušky, slivky, broskyne, marhule, čerešne a višne. Už sa vám zbiehajú slinky? Toto všetko tu máme, takpovediac pod nosom, bez veľkej námahy, bez plytvania chémiou a bez pálenia hektolitrov nafty.

Exotické ovocie takmer vytlačilo to naše z domáceho trhu. Okrem toho, že je určené pre nás a pri jeho konzumácii nemáme nijaké zdravotné potiaže a poznáme dokonca viacero spôsobov jeho konzervácie a skvapalňovania, tak jeho produkcia a následný predaj v obchodných reťazcoch prinášajú pracovné miesta našim občanom! Nepodporujeme nejakých cudzincov pod palmami, dávame prácu našim ľuďom, ktorí si za zarobené peniaze zase môžu kúpiť náš produkt. Kruh sa uzatvára, naša životná úroveň rastie.

A tak nenažranosť ľudí, veľkopestovanie zbytočného produktu a zarábanie pár jednotlivcov na úkor väčšiny opäť raz vyriešila Príroda. Neviem ako vy, ale ja nebudem riskovať nijakú hubu ani parazita v banáne, ktorý odtrhli ešte zelený a „dozrel“ v ochrannej atmosfére pri preprave cez pol sveta. Radšej si dám naše, domáce jabĺčko. Kým je čerstvé z pivnice, neskôr potom sušené. A na sviatky tekuté. A na pulte obchodu si pozriem, či je z domácej produkcie alebo tiež dovezené. V druhom prípade sa vrátim radšej s prázdnym košíkom. Som totiž patriot.