Prerobiť si kúpeľnu, to musí správny gazda zvládnuť sám. Minimálne ušetrí tú kopu peňazí na firme, ktorej by to trvalo dlhšie a možno by si na tom nedali záležať tak ako majiteľ.

Medzi najobľúbenejšie rezačky obkladov patria tie manuálne. Oficiálne sa im vraví naozaj rezačky, hoci dlaždice sa vlastne doslova nerežú, ale lámu. Obkladačky sú síce mimoriadne tvrdé, ale aj veľmi krehké. Porcelán či pieskovec ľahko zlomíte – stačí len presne vedieť kde. Diamantová rezačka to zvládne raz dva, za minimálnej námahy a použitia jednoduchej fyziky páky. Žiadna elektrina, žiadne káble žiadne nebezpečné kotúče. Rezačka sa zmestí do elegantného kufríka dodávaného spolu s výrobkom a kúpite ju v cene do 100 eur.

To najťažie je vlastne iba nakresliť si správne čiarku. Potom po obkladačke prejdete pohyblivým kolieskom upevneným medzi vodiacimi koľajničkami, zatlačíte na separátor (teraz nastal čas na tú fyziku), ozve sa jemné „lup“ (alebo aj nie) – a voila – z jednej obkladačky máme dve malé. Kolečko obkladačku dostatočne oslabí, hoci naznačená ryha je iba málo zreteľná. Kolečko býva väčšinou z karbidu wolfrámu, keďže diamant je drahší.

Aké sú hlavné výhody manuálnej rezačky obkladov? Okrem spomínanej absencie elektriny sa jedná o veľkú mobilitu a ľahkú prenosnosť, koniec koncov, rezačka má málokedy viac ako 10-13 kilogramov. Ohromnou výhodou je aj čistota – ak prerábate len kúpeľnu a zvyšok bytu normálne obývate, určite oceníte, že pri ručnom lámaní obkladu vynecháte mračno zvyčajného prachu, ktoré vzniká pri doslovnom elektrickom rezaní. Ak potrebujete veľa rovnakých kúskov, oceníte jedno nastavenie. Samozrejme, sú dobré hlavne na tenšie obklady, s jednoduchým predelom.

Ale vo všeobecnosti platí – v jednoduchosti je sila. Čím jednoduchší nástroj, tým menej sa toho môže pokaziť. Pri pohľade na manuálnu rezačku to musí každý uznať.