Niektorí ľudia na paneláky nadávajú, iní na ne nedajú dopustiť. Pravdou je, že v panelákoch u nás žije veľa ľudí. Ťažko si predstaviť, kde by títo ľudia zložili hlavu, keby panelákové sídliská zrazu mávnutím čarovného prútika zmizli. A pravdou je aj to, že panelákové bývanie rozhodne nie je niečo, čím by mal zvyšok populácie v rodinných domoch alebo činžiakoch pohŕdať. Naopak. Bývanie v panelovom dome má dnes aj svoju kvalitu a prednosti. Kedy a kde sa prvýkrát objavilo?

História je oveľa dlhšia

Neškodí si pripomenúť, aká je história panelákového bývania. Možno budete sami prekvapení, ako dlho už sa traduje. Asi málokto z vás by očakával a predpokladal, že prvé bývanie zložené z panelov sa objavilo už krátko po skončení 1. svetovej vojny. Najstaršie panelové domy sa krátko po roku 1918 objavili v Holandsku, v roku 1923 ich nasledovalo Nemecko, prvý obytný blok panelových domov postavili v roku 1939 v Paríži, ďalšie sa objavili na severe Európy vo Fínsku a Švédsku. Rozhodne teda nejde o novodobú záležitosť, ktorá siaha najďalej do obdobia po skončení 2. svetovej vojny, ako mnohí z vás pravdepodobne predpokladali. Naopak dejiny tohto lacného masového bývania sú oveľa dlhšie.

Zlín ako laboratórium pre pokusy

V dnes už bývalom Československu sa priekopníkom výstavby panelových domov stala firma Baťa, ktorá s nimi začala už v čase 2. svetovej vojny. Táto firma v roku 1940 predstavila československej verejnosti panelový domček vyrábaný z liateho betónu. Výroba prebiehala priamo na stavenisku. Prelom rokov 1940 a 1941 prebieha v Zlíne, domovskom meste firmy Baťa, v znamení pokusných stavieb prvých dvoch viacpodlažných panelových domov. Aby sa zjednodušilo zdĺhavé a náročné murovanie priečok, začínajú sa používať veľké betónové tvárnice obsahujúce strusku alebo plyn. Montované dvojpodlažné domčeky vznikajú zo železobetónových modulov veľkosti 90 krát 270 centimetrov. Panely majú na povrchu vrstvu lepenky, prípadne tiež minerálnej plsti. Toto ovrstvenie má zjednodušiť a uľahčiť omietanie panelu. Vnútorná strana napríklad obsahuje dosku sololitu.

Rodia sa prvé sídliská

Po skončení 2. svetovej vojny však zlínskej pokusy neustali, práve naopak. Rozbehla sa tu výstavba domov o jednom až troch poschodiach. V roku 1952 sa však skúšky presúvajú do Ústavu montovaných stavieb, ktorý má svoje sídlo v Prahe. Už na začiatku ďalšieho roka, teda v roku 1953 je hotový vývoj domu zostaveného celého z panelov. Aby bolo možné panely bez ťažkostí zostavovať, vyvinuli konštruktéri nový kovový žeriav. Vďaka nemu už v polovici roka 1953 stál na zlínskom nábreží päťpodlažný dom vybudovaný za neuveriteľne krátku dobu štyroch mesiacov podľa plánov architektov H. Adamca a B. Kuly. Vtedy už sa ale mesto nevolalo Zlín, ale Gottwaldov a dom obsahujúci 40 bytových jednotiek dostal preto označenie G40. S jeho výstavbou sa teraz roztrhlo vrece. Nové domy podľa jeho vzoru vznikali aj v ďalších mestách po celom Československu. V Prahe 4 na Zelenej líške vzniklo v období dvoch rokov 1954-1955 celé sídlisko. Najstaršie panelákové sídlisko u nás malo tepelnú izoláciu zo silikorku. Dokonca ešte hýrilo rôznymi detailmi, ktoré odlišovali jednotlivé domy od seba, napríklad domové znamenia, mozaiky alebo arkády pri vchodoch.

Veľa bytov za krátku dobu

Vo veľkom meradle sa panelové domy stavali predovšetkým vo východnom bloku Európy. Západ Európy postupne tento systém bývania opúšťal, ale východné krajiny väčšinou stavali veľké množstvo panelových domov až do začiatku 90. rokov 20. storočia. Dôvodom masovej výstavby boli predovšetkým pomerne nízke náklady na stavbu a navyše zjednodušenie stavby. Vďaka tejto úspore sa dalo postaviť veľké množstvo bytov za relatívne krátku dobu.