Otvorené okno vás zobudí lepšie, ako budík
Minimálne v lete a minimálne v meste. Tam totiž, na rozdiel od vidieka, nie je nikdy ticho a kľud, ale vetrať sa musí. A kto musí ráno do zamestnania, je zvyknutý pravidelne vstávať na budík v určenom čase, bez ohľadu na biorytmus a slnečný cyklus.
Letné horúčavy zohrievajú aj paneláky a jediná možnosť, ako znížiť teplotu vo vnútri v byte, ak nemáte alebo nechcete mať klimatizáciu, je vyvetrať vtedy, keď nie je taká horúčava. Keď teplota vonku je o pár stupňov nižšia, ako vo vnútri v byte. A to je najčastejšie v noci, teda v čase, keď spíte.
Lenže málokto má okno do voľnej prírody, väčšina ľudí v meste z okna vidí rušnú cestu, v horšom prípade rušnú križovatku, kde doprava neutícha ani v noci, len sa trocha znižuje jej intenzita. A tak si líhate spať s vedomím, že aspoň trocha do ráno sa zníži teplota vzduchu v byte a bude sa dať normálne dýchať. A že na hluk si už vaše telo zvyklo. Takže od únavy zaspíte aj v takomto prostredí.
Telo si na nič nezvyklo, telo vníma rušivé podnety, ako sú hluk a svetlá z ulice, len vy sa snažíte to ignorovať. Čo ale vôbec neznamená, že to vám to nevadí, ako telu, tak duši. To je presne ten dôvod, prečo sa budíte unavený a mrzutý.
A nadránom sa stanú dve veci. Trochu už ste si oddýchli, nie ste až tak unavený ako večer. A súčasne sa zintenzívnila doprava pod oknom, lebo ľudia idú autami do práce, pekári rozvážajú rožky, autobusy rozvážajú ľudí. Skrátka hluk je väčší. A vy sa zobudíte možno aj o hodinu skôr, ako zvoní budík. Tak tomu sa hovorí „kvalita“ spánku, môžete mať akýkoľvek kvalitný matrac či najdrahšiu posteľ.
Všetci chcú bývať v centre, lebo je to „in“ a vraj je všade blízko. A potom sa čudujú vysokým cenám bytov aj vysokým nákladom na lieky. A vysokému tlaku, nervozite, obezite, únavovému syndrómu.
Leave a Reply